Stručný sprievodca začínajúceho lezca

Tento sprievodca bol napísaný ako seminárna práca vrámci môjho kurzu za inštruktora skalného lezenia. Chcel som v ňom zhrnúť odpovede na najčastejšie otázky začínajúcich lezcov. Ja sám neleziem dlho a mám to všetko v čerstvej pamäti.
Dávam sem tohto sprievodcu aj preto, lebo vás chcem poprosiť o spripomienkovanie a pomoc pri hľadaní chýb - či už gramaticko-štylistických, alebo metodických. Napíšte ich prosím do vytvoreného diskusného fóra, odkaz naň nájdete na konci tohto článku. Na konci článku tiež nájdete v prílohe PDF verziu pre tlač.

Autor sťa Marcel Zúbrik

Každý lezec minimálne raz začínal. Cieľom tohto sprievodcu je preto pomôcť zodpovedať na otázky potenciálnych lezcov. Pokúsim sa tiež ukázať začínajúcim lezcom aké základné schopnosti a vedomosti by pri lezení mali mať a čo lezenie v jednotlivých jeho podobách obnáša.

Prečo lezenie?

S lezením začínajú ľudia z rozličných pohnútok a s rôznymi skúsenosťami. Od nadšených detí túžiacich stať sa horolezcami, cez mimoriadne aktívnych preliezačov, ktorým je šplhanie po preliezkach, stromoch a múrikoch takmer prirodzenejšie ako chôdza, cez ľudí, ktorí niekde možno videli umelú stenu a nazbierali odvahu to skúsiť, až po takých, čo hľadajú len občasný rekreačný pohyb a odreagovanie sa. Lezenie môže byť potešením pre každého a to hlavne preto, lebo:

Lezenie je zdravé.

Pohyby pri lezení prirodzene precvičujú široké spektrum svalov, o ktorých by ste pri iných aktivitách ani nevedeli. Nie len ruky, ale brucho, chrbát a nohy, na ktorých vytláčate väčšinu hmotnosti.

Cvičíte s vlastnou váhou tela. Zlepšuje sa nie len sila a vytrvalosť, ale i koordinácia končatín, rovnováha a sústredenosť. Učíte sa pri cvičení správne dýchať.

Pri istení a lezení na lane sa buduje zodpovednosť, dôvera a kamarátstva, ktoré môžu vydržať aj roky. Zároveň sa učíte prekonávať sám seba.

No a na dôvažok, najkrajšie lezenie je v prírode, na čerstvom zdravom vzduchu.

Lezenie podľa chuti

Liezť sa dá kade tade - po bouldrovkách, umelých stenách i skalách. Existuje viacero druhov lezenia:

1. bouldrovanie - lezenie nízko nad zemou, s mäkkým dopadliskom, bez potreby istenia. Veľmi dobré pre základný tréning.
   
2. top rope - leziete istený na lane, ktoré ide od vás hore až na vrchol lezeckej cesty a odtiaľ k vášmu ističovi (hovorí sa mu preto aj lezenie na udici). V prípade problému si len odsadnete, oddýchnete, pozriete chyty a stupy a môžete pokračovať v lezení ďalej.
   
3. lezenie na prvom konci - leziete naviazaný na lane, ktoré si sami ťaháte a postupne si ho zacvakávate do postupových istení. Adrenalínovejšie lezenie, nakoľko sa v prípade problémov padá do posledného istenia.
   

Na začiatok skúste bouldrovanie a top rope. Lezenie na prvom konci vyžaduje už zručnosti pokročilého lezca. Časom nájdete spôsob, ktorý vám bude prinášať najväčšie potešenie.

Liezť nie je ťažké.

Či už ste malý, chudý, vysoký alebo ťažší, liezť môžete. Hlavné je chcieť liezť. Ak vám chýba sila, nevadí - získate ju postupne práve lezením a môžete ju doplniť dobrou technikou. Nemáte techniku? Naučíte sa ju lezením s ostatnými, stačí trénovať. Na lezení je krásne, že už v začiatkoch máte možnosť sledovať ako sa postupne zlepšujete a prispôsobovať výber ciest svojim schopnostiam.

Čo by som potreboval, aby som mohol začať liezť?

V podstate nič. Na to, aby ste zistili, či sa vám lezenie páči, alebo nie, vám budú stačiť tepláky a tričko. A ešte pevné tenisky, v ktorých vám nebude behať noha. To preto, lebo väčšinu váhy budete niesť na špičkách. Mnohí lezci začínali liezť v lacných kopačkách s odrezanými štupľami. Ak sa vám lezenie zapáči, začnete uvažovať nad lezeckým materiálom - no o tom nižšie.

Ako a kde začať s lezením?

Nájdite si najbližší lezecký klub. Ak o žiadnom neviete, môžete si prezrieť zoznam lezecký klubov na stránkach www.james.sk.
Je dôležité, aby ste základy lezenia získali od ľudí, ktorí sa mu venujú na úrovni. Ako zistíte, pri lezení je bezpečnosť veľmi dôležitá. A hoci je to vo svojej rekreačnej podobe šport porovnateľný s ostatnými, je potrebné naučiť sa istým zručnostiam a vedieť, čo je a čo nie je bezpečné. Preto je dôležité už od začiatku získavať správne návyky.

Vaše začiatky a tréningy budú zrejme spojené s nejakou umelou stenou, či ľahšou skalkou. Nájdite najbližšiu vo vašom okolí. Ich zoznam opäť nájdete na stránkach www.james.sk. Mnohí začínajú bouldrovaním, kde sa viac lezie do strán (traverzuje). Neobmedzujte sa však ak je možnosť liezť do výšky.
Ak sa objaví možnosť ísť si zaliezť so skúsenejšími na skaly, určite to využite - veľa sa naučíte. Lezenie na skalách je trochu iné ako bouldrovanie - menej traverzovania, viac sa dvíhate na nohách. Ak naviac máte radi prírodu, atmosféra lezenia na skalách by vás mohla očariť.

Pred lezením sa vždy primerane rozcvičte. Lezte zo začiatku na položených, najviac však kolmých stenách, nechajte si na neskôr lezenie v previsnutých, kde už musíte v rukách držať časť svojej hmotnosti.

Prvé lezenie

Pripravte sa na to, že nebudete hneď liezť ako Spiderman. Keď sa prvýkrát postavíte pred stenu, alebo skalu, uvidíte množstvo miest, kde by sa dalo chytiť rukami (chyty) alebo stupiť nohou (stupy).

Skôr než však začnete liezť, rozcvičte sa - napr. krátke zahriatie behom a jednoduchý strečing. Zohrejete si svaly, pripravíte šľachy a kĺby na námahu, ktorej budú pri lezení vystavené. Zároveň zabránite kŕčom, ktoré by nepripravené telo mohli zradiť práve v ťažkom úseku lezenia.
Ponaťahujte si nie len ruky a nohy, rozhýbte si celé telo. Začnite krátkymi ľahkými naliezaniami do ciest. Nezačnite hneď na začiatku liezť ťažké veci - začnite ľahšími, no nevyčerpajte sa príliš pred najťažšou cestou.

Pri lezení sa snažte riadiť základnými pravidlami - uľahčia vám lezenie a preleziete vďaka nim ďalej:

1. Snažte sa liezť najskôr očami - pozrieť si aký chyt idete chytiť, na aký stup by ste mohli uložiť nohu. Prezrite si vopred aj nasledujúci postup a celú líniu cesty.
2. Vyberajte si veľké chyty a veľké stupy - je zbytočné trápiť sa na začiatku s drobnými, iba čo sa vysilíte. Pred zaťažením ich však vyskúšajte, či sú pevné. Menšie chyty a stupy však bývajú pevnejšie a preto sa neskôr nebráňte ich používaniu.
3. lezte čo najviac podľa pravidla troch pevných bodov - hýbať sa vždy iba jednou končatinou (napr. stáť na oboch nohách, držať sa jednou rukou - tj. tri pevné body - a druhou rukou hľadať chyt).
4. Nenaťahujte sa za vzdialenými chytmi, ak je nejaký chyt bližšie, alebo je možné pomôcť si nohami, využite to. Ak sa dostanete príliš blízko steny, nebudete môcť očami sledovať svoj ďalší postup.
5. Snažte sa držať panvu (vaše ťažisko) čo najbližšie k stene a vždy nad (alebo pod) oporou. Pri držaní ťažiska zvislo nad oporou si predĺžite a uľahčíte krok. Súčasne optimálne zaťažujete stupy smerom nadol.
6. Pri lezení zaťažujte hlavne nohy. Sú prirodzene uspôsobené na nesenie telesnej hmotnosti.
7. Stúpajte na špičky a podľa možnosti spredu - stúpaním "na Chaplina" si koledujete o to, že sa vám noha ľahšie šmykne a neudržíte sa v lezeckej ceste.
   
8. Hmotnosť tela sa snažte spúšťať do vystretých rúk - nevyčerpáte sa tak skoro. Naviac budete môcť použiť ruky ako páky, na ktorých sa prehupnete ďalej - funguje to aj u opíc.
   
9. Lezte tak, aby ste sa z prelezeného úseku vedeli vrátiť.
10. Nezostávajte pridlho na jednom mieste - svaly v pohybe sa unavia pomalšie, ako svaly stále namáhané. Ani sa však nenáhlite. Ideálny lezecký pohyb je plynulý. Platí to najmä v ťažkých úsekoch.

Či už budete prvýkrát liezť na umelej stene, alebo skale, zistíte, že existuje množstvo spôsobov, ako chytať chyty, stúpať stupy a liezť ďalej. Na začiatku lezieme ľahšie cesty s veľkými chytmi. Náročné úseky v cestách sú neraz o veľkosti a umiestnení chytov. Skala zvyčajne poskytuje oveľa pestrejší výber chytov a stupov. Sledujte skúsenejších lezcov, čo a ako chytajú a ako pracujú s ťažiskom svojho tela.

Predstavme si niektoré základné veľkosti chytov a aké nároky majú na lezca:

• madlo - veľký chyt, ktorý sa dobre drží celou rukou, nerobí problém ani začiatočníkovi.
  
• menší chyt - je už náročnejší, musia stačiť články prstov, je už potrebné mať aj silu v rukách. Začíname pracovať s nohami a ťažiskom, aby nám pomohli udržať sa na chyte (napr. dať sa pod chyt a zaťažiť ho tým nadol, využiť stisk na pridržanie sa)
  
• škrabka alebo lišta - sú malé chyty, na ktorých sa držíte končekmi prstov. Vyžadujú silné ruky i prsty, ako aj skvelú prácu s ťažiskom.
  

Niektoré chyty nie je možné chytiť bežným spôsobom, a tak sme nútení použiť použiť iné spôsoby:

• bočák - zaťažujeme ho do strany a preto je práca s ťažiskom trochu iná.
  
• spoďák - chyt držíme zospodu a na stene sa nielen držíme, ale i posúvame ďalej vytláčaním váhy na nohách. Využiteľné napríklad pri lezení v previsoch.
  
• stisk - držíme sa chytu silou stisku. Vyžaduje si to silnú ruku. Čím viac musíme zapojiť stisk, tým kratšie ho udržíme.
  
• na trenie - chýba nerovnosť, ktorej by sme sa mohli zachytiť, preto pokrývame chyt čo najväčšou plochou ruky, aby sme udržali prostredníctvom trenia.
  

Pri niektorých lezeckých problémoch si môžeme pomôcť niektorými zo špeciálnych techník. Predpokladá to už vyspelejšiu lezeckú prípravu, ale vyskúšať si ich môže aj začiatočník:

• na sokola - neraz jediný spôsob, ako preliezť špáru. Telo prenášame na stranu, rukami sa držíme zboku a nohami sa odtláčame do protismeru.
  
• pätička - vyložením päty dokážeme preniesť časť váhy na nohu, či dokonca sa cez ňu nadvihnúť vyššie. Užitočné napríklad pri preliezaní okrajov.
  
• "zacvaknutie" nôh - užitočné pri lezení stropov a previsov, v úsekoch, kde vylietajú nohy a je možné ich o niečo zadržať. Jednou nohou sa držíte proti ich "vyleteniu" a druhou sa odtláčate.
  
• Rozpor - využívane tlak na protiľahlé skalné útvary. Podľa ich vzdialenosti sa môžeme sa zapierať len rukami a nohami, alebo použiť aj iné časti tela - chrbát, panvu. Táto technika sa najviac využíva pri lezení komínov a kútov.
• Zaklinenie častí tela - využíva sa pri postupe najmä v špárach ak je terén „chudobný“ na iné nerovnosti použiteľné ako stupy a chyty. Podľa šírky špáry môžeme zakliniť buď prsty, časti ruky, nohu skrížením chodidla, prípadne iné časti končatín, či tela.

Tréning

Nie vždy sa dá liezť. Tréningom sa snažíme zlepšiť vytrvalosť a nabrať silu. Na to nám stačia aj pomerne jednoduché cviky: drepy, kľuky, zhyby na hrazde, cviky na brucho a chrbát. Snažte sa radšej robiť viac sérií po menej - menej zaťažia telo a viac pomôžu pri získavaní vytrvalosti.
Ak k tomu pridáte napríklad aj bicyklovanie alebo beh, dosť rýchlo získate dostatočnú silu aj vytrvalosť.

Najlepším tréningom však aj tak zostáva lezenie samotné. Nelezte však príliš často - priveľa tréningu vyčerpá. Úplne stačia 2-3 tréningy týždenne, spočiatku sa budete i po jednom cítiť unavený. Čím ste unavenejší, tým viac chýb robíte a tým bližšie ste k zraneniu. Ak si poraníte sval, šľachu, či kĺb, môže sa stať, že nebudete môcť liezť niekoľko týždňov i mesiacov.

Niekoľko odporúčaní pre začiatok

Lezte so skúsenejšími lezcami. Budú vás ťahať a vyskúšate s nimi cesty, ktoré by vám možno ani nenapadli. Dozviete sa nové techniky, vyskúšate si rôznorodé cesty. A hlavne - skúšaním náročnejších ciest sa budete zlepšovať.

Ak leziete so začiatočníkmi ako ste vy, lezte striedavo spôsobom nazvaným "škôlka". Znamená to, že cestu nemáte vopred stanovenú a každý z vás pridá dohodnutý počet chytov. Postupne si tak poskladáte cestu, v ktorej sa prejavia rôznorodé štýly lezenia i odlišné typy lezcov. To vám umožní vyvarovať sa prílišnej špecializácii iba na jeden druh lezeckých problémov.

Dýchanie je občas podceňovanou časťou lezenia. Nedostatočným dýchaním počas lezenia, prípadne lezením so zadržaným dychom "na potápača", oberáte svoje svaly o tak potrebný kyslík a tým aj o energiu potrebnú na výkon. Keď sa naučíte plynulo a pravidelne dýchať, nebudete ani zadýchaný ani priskoro unavený.

Chcem liezť!

Ak vás ani po pár pokusoch s lezením neopustilo nadšenie a máte pocit, že lezenie je to pravé orechové, začnete uvažovať nad tým, čo ďalej.

Zrejme si budete potrebovať zlepšiť silu a vytrvalosť. K tomu sa najlepšie dopracujete samotným pravidelným lezením - na začiatok stačí liezť hodinu do týždňa, neskôr dve. Ak potrebujete intenzívnejšie posilňovať paže, ale i chrbát a hruď, môžete začať jednoduchými cvikmi - kľuky a zhyby na hrazde. Neskôr si však vyhľadajte odporúčania pre pokročilejšie formy tréningu. Séria článkov o tréningu vyšla napríklad v časopise Horolezec. Lezeckým tréningom sa zaoberali Boštíková - Vomáčko, alebo Tefelner.

Pri lezení je dôležité rozmýšľať a učiť sa. Pýtajte sa spolulezcov a žiadajte si od klubu metodické stretnutia, či prednášky, aby ste sa o lezení dozvedeli čo najviac. 

Čo kúpiť ako prvé?

Ak chodíte hlavne bouldrovať, vaša prvá investícia bude do tesných topánok s tvrdou špičkou - tzv. lezky. Ceny sa pohybujú od 50 Euro a vybrať si prvé je trochu veda. Mali by tesne obopínať nohu, aby ste sa aj neskôr, keď sa roztiahnu, mohli postaviť špičkou na malé stupy. Nie sú to tenisky. Prsty v nich by mali byť skrčené, no nemali by byť bolestivo tesné, inak v nich nevydržíte.

Ak skúšate liezť na lane, začnete uvažovať na kúpou vlastného lezeckého materiálu. Váš prvý nákup mal obsahovať v prvom rade sedací úväz (tzv. sedák) - cez ten ste priviazaný k lanu. Budete tiež potrebovať karabínu, označovanú ako HMS karabína. Jej špeciálny tvar umožňuje istiť spolulezca - zapnete si ju do spojovacej časti sedáku, uviažete na nej polovičný lodný uzol, zaistíte ju (dobré je naučiť sa automaticky zaisťovať všetky karabíny) a môžete sa učiť istiť.
Ak leziete na skalkách, kúpte si aj hrudný úväz a prilbu a noste ich stále. Skala padajúca zhora si nevyberá a ak vás zraní, problémy bude mať aj váš spolulezec. Pri páde vám hrudný úväz zabezpečí stabilnú polohu tela nohami nadol.

Aj pri nákupe myslite na bezpečnosť a kupujte si iba overený lezecký materiál v obchodoch na to určených od overených značiek. Karabíny, sedáky i laná musia vydržať značné sily, závisí od nich váš život. Preto zbytočne nešetrite. Ak výrobky majú na sebe označenie UIAA, znamená to, že boli testované Medzinárodným zväzom horolezeckých asociácií (skratka UIAA). Musia obsahovať aj CE certifikát, ktorým výrobca prehlasuje, že výrobok má certifikované potrebné európske technické normy. Nekupujte materiál bez UIAA alebo CE označení, ani od neznámych lezcov - poškodený, či nedostatočne kvalitný materiál by vás mohol zradiť, keď mu budete potrebovať veriť.

Základné zručnosti a metodika

Základným zručnostiam sa učte v kluboch, ktoré majú vyškolených metodikov, alebo od ľudí, ktorí sa metodikou zaoberajú. Ak ste si nie niečím istý, skontrolujte sa a radšej sa spýtajte. Pri nesprávnom naviazaní, či istení môže byť dôsledkom vašej hanblivosti, či nedôslednosti úraz, či horšie.

Dopĺňajte si vzdelanie. Na trhu sa objavuje nový lezecký materiál, zisťujú sa nové fakty o jeho výdrži a vlastnostiach a keďže môže ísť život, je dobré, byť informovaný. Na internete existuje množstvo zdrojov o tom, ako sa zlepšovať a liezť bezpečne. Za všetky spomeniem www.horolezeckametodika.cz

Uzly

Ak nezostanete iba pri bouldrovaní, začnete sa učiť základné zručnosti. Lezenie na umelých stenách, skalkách a horách, totiž už obnáša aj lezenie na lane, prácu s ním, používanie uzlov a istenie spolulezca.
Už od prvého lezenia na lane, sa začnete stretávať so základnými uzlami. Ako začínajúci lezec, by ste mali poznať aspoň 5 základných uzlov a teda nielen tieto dva základné:

• Osmičkový uzol - na naviazanie sa na lano.
  
• Polovičný lodný uzol - na istenie cez HMS karabínu.
  

ale aj tri, ktorých využitie ako postupne zistíte, je široké:

• Celý lodný uzol - na zafixovanie lana proti pohybu.
  
• Prusikový uzol - poistka pri zlaňovaní, užitočný aj pri pohybe po lane.
  
• Rybársky dvojitý uzol - na spojenie dvoch aj rôzne hrubých koncov lán.
  

Neraz bude od nich závisieť váš i spolulezcov život. Treba sa ich preto už od začiatku naučiť správne a neustále trénovať, aby ste si ich viazanie a používanie čo najviac zautomatizovali.
Či už viažete uzol prvý, alebo tisíci krát, skontrolujte si navzájom uzly, či sú v poriadku. Určite by ste nechceli zistiť, že váš uzol je zlý až niekoľko metrov nad zemou.

Istenie

Lano má dva konce. Na jednom je lezec a na druhom istič. Bez ističa si lezec nemôže dovoliť chyby. Istič predstavuje istotu pre lezca, je jeho záchranou. Ak nevie dobre istiť, predstavuje riziko pre lezca i seba. Ak aj iba začínate, medzi základy, ktoré by ste mali ovládať, patrí dobré istenie. To preto, aby vám ľudia na druhej strane lanového puta verili. Pri nácviku istenia sa nechajte viesť skúseným metodikom.

Ako a čím istiť

Predstavíme si dva spôsoby istenia. Základné istenie prostredníctvom HMS karabíny a istenie pomocou istiacej pomôcky s ľudovým názvom "kýblik". Naučte sa radšej dobre istiť obidvomi spôsobmi - ak si aj zabudnete kýblik, HMSka sa vždy nejaká nájde (dá sa s ňou nie len istiť, ale aj zlaniť).
Neistite cez zlanovaciu osmu. Názov "zlanovacia" má svoje dôvody - trenie lana na nej je podstatne menšie, lano má menšiu brzdnú silu, ľahšie sa kĺže, čo u začiatočníka pri použití na istenie môže mať tragické následky.

Istenie s pomocou HMS karabíny

Pri istení lezca, máme jednu ruku na lane vedúcom hore k lezcovi. Pomáhame si ňou uvoľňovať lano a pri páde nám spúšťa reflexy. Ak nás pád nadvihne a máme iba sedák, pridržaním lana zabránime pretočeniu sa. Spodnou rukou držíme lano pod karabínou pri tele - práve táto ruka je hlavná istiaca a v prípade pádu ona brzdí lano. V tejto polohe využíva náš prirodzený reflex zadržať lano rukou a tiež nám umožní vynaložiť dostatočnú silu potrebnú na zadržanie aj silnejšieho pádu.
Pri uvoľnení lana, alebo spúšťaní lezca dáme ruku zdola hore - takže nám lano vytvára písmeno V - a povolíme lano. Zabránime tým stáčaniu lana. Po povolení dávame ruku opäť dole k telu.
Lano nikdy nedržte iba nad istením - nie je možné udržať pád iba v ruke. Ani nikdy nedržte lano iba v prstoch. Spodné lano vždy zvierajte aspoň v jednej ruke. Lezec môže padnúť bez varovania, keď to vôbec nečakáte. Ak budete držať lano iba "akože", pád nezadržíte.
Chce to cvik a postupne sa to naučíte robiť automaticky. No keď sa to naučíte dobre, nebudú sa lezci báť byť vami istení aj v náročných cestách.

Istenie s pomocou "kýblika"

Takzvaný "kýblik" je spoločný názov pre istiace pomôcky podobného princípu fungovania - ATC Guide od Black Diamond, Reverzo od Petzl a potom finančne dostupnejšie jednoduchšie verzie pre rekreačné lezenie. Podstata tohto istítka je jednoduchá - lano sa trie v ohybe medzi "kýblikom" a HMS karabínou. Pri napnutí sa ohyb utiahne a veľké trecie sily v ňom zamedzia pohybu lana. Dosadnutie tela kýblika zabezpečí ohyb lana cez hranu kýblika. Oproti isteniu iba cez samotnú HMS karabínu s polovičným lodným uzlom je výhoda v jednoduchšej manipulácii a tým pádom dochádza menej často k chybám. Nedodržanie zásad manipulácie však môže spôsobiť vážne následky.

Istenie cez "kýblik" je v podstate podobné ako vyššie popísaný spôsob istenia cez polovičný lodný uzol. Rozdiel je v tom, že nie je potrebné viazať uzol. Lano sa vkladá priamo do otvoru "kýblika" a zacvakne sa do HMS karabíny. Brzdí, keď cezeň prechádzajúce lano vytvára dvojitý ohyb, uvoľňuje, keď ruka zabezpečujúca ohyb lana cez hranu kýblika zväčšuje uhol ohybu. Pozor! Na rozdiel od použitia HMS karabíny v kýbliku po vytvorení písmena "V" zostáva na karabíne len jednoduchý ohyb lana, ktorý v žiadnom prípade neumožní brzdenie prípadného pádu a nie je bezpečný ani pri spúšťaní. Nácvik istenia pomocou kýblika by mal viesť skúsený metodik.

Sledovanie a komunikácia

Komunikácia je pri lezení rovnako dôležitá, ako istenie. Vy ako istič potrebujete vedieť, kedy lezcovi posunúť lano, či dokonca kedy chce, aby ste ho vypli z istenia. Nie vždy lezca vidíte (ak napr. preliezol za roh) a niekedy sa nemusíte dobre počuť (veľa lezcov naokolo, hluk potoka).
Komunikácia sa začína už pred lezením. Skontrolujete si uzly, istenie a lezec keď je pripravený, povie "leziem". Ak je pripravený aj istič, povie "istím". Ak lezec vie, že je istený, môže liezť.

Počas lezenia od vás bude chcieť lezec napríklad povoliť lano ("povoľ"), dobrať lano a napnúť ho ("dober", či "fix"). V ťažkých úsekoch vám povie, aby ste dávali pozor, alebo vás môže poprosiť o radu. Po dolezení cesty na vrch, vás môže poprosiť o spustenie na zem ("Dober ma. Sadám, môžeme ísť dole"), alebo ak sa chystá zlaniť a žiada o zrušenie istenia ("Zrušiť").

Ak ste si nie istý, či ste dobre rozumeli, opýtajte sa. Ak nie ste sami, opýtajte sa podľa mena a uistite sa, že ste rozumeli. Lepšie vypytovať sa, hlavne ak máte pocit, že ste počuli "Zrušiť", radšej sa znovu opýtajte. Ak ste náhodou zle počuli a zrušíte ho v nesprávnej chvíli, bude bez istenia a môže spadnúť na zem až zo samého vrchu. Preto treba pri lezení nie len užívať, ale vždy hlavne rozmýšľať.

Hmotnosť a postoj

Dôležité pri istení je s kým leziete a kde sa postavíte. Veľmi dobre to pochopíte po tom, ako vám niekto prvýkrát padne pri lezení na prvom konci do lana. Sila ktorá vznikne, vás vymrští k stene a neraz aj nadvihne (závisí od váhy vášho spolulezca). Za celkom bezpečnú hranicu sa považuje rozdiel 10 kg. Nedostáva sa k vám totiž celá sila pádu - pohlcujú ju sedák, pružnosť lana, istenia a posledným článkom ste vy. Čím ťažší je od vás lezec, tým väčšia sila vás strhne smerom hore. Je to moment, na ktorý sa najlepšie pripravíte tým, ako sa postavíte.

Pri istení by ste mali hľadať kompromis medzi tým, aby ste na lezca videli a mohli ho sledovať, aby vám nepadol na hlavu a tým, aby ste neboli od steny príliš ďaleko. Ak ste príliš ďaleko, a lezec padne, lano vás strhne do strany a hodí vás o stenu. Ak ale budete k stene bližšie, pôsobíte hneď svojou váhou a lano vás začne ťahať hore.

Dozerajte na lano - zodpovednosť za to, ako je vedené od istenia, je na vás. Lano nesmie byť voľné, aby pri páde čo najskôr začalo pád brzdiť, ale nesmie byť ani napnuté, aby prvolezca pri pohybe neobmedzovalo. Ak by prvolezec pri páde narazil do lana vedúceho do prvého postupového istenia, môže si spôsobiť vážne zranenia. Prinajlepšom popáleninu od lana si bude pár týždňov pamätať a vás tiež. Pri istení lezca lezúceho top rope si všímajte to, ako vediete lano a či neprekáža lezcovi v ceste, alebo či doň pri vypadnutí z cesty nenarazí.

Koniec začiatkov

Začiatky pri lezení sú jedna z krásnych fáz lezenia. Človek skúša vzrušujúci šport, spoznáva zaujímavých ľudí, učí sa nové veci a objavuje ďalšie krásne miesta. Bouldrujete, leziete s lanom, istíte - základy máte, prvé kroky sú za vami. Stojí zato skúmať, čo ďalšie vám môže lezenie dať - je toho ešte dosť.

Ďalšími krokmi bude zrejme zlepšovanie techniky a učenie sa zručností i schopností, získavanie poznatkov, ktoré by mal zvládať pokročilý lezec. Ide o schopnosti naučiť sa liezť na prvom konci, viesť správne lano a cvakať si ho do postupových istení a zlanovať. Naučíte sa vytvárať istiace stanoviská v ceste nazvané "štandy", aby ste mohli liezť viac dĺžkové cesty. A taktiež nájdete spôsoby nie len na to, ako prekonávať strach z lezenia a pádov, ale aj ako si pády trénovať.

Pri pokročilom lezení začnete uvažovať aj nad ďalším lezeckým materiálom - hrudným úväzom, ďalšími karabínami, klasickými i plochými slučkami a odsedávakmi, vlastným lanom, "expreskami", vklínencami ... ale to je už na ďalšiu príručku.

Lezenie nie je iba šport. Možno časom, tak ako mnohí ďalší, zistíte, že vám pomáha prekonávať seba samého a liečiť od všadeprítomného stresu. V dobe, kedy sa človek prírode a prirodzenému pohybu vo väčšine aktivít vzďaľuje, učí lezenie spoznávať puto, ktoré človeka viaže k prírode a radosti z pohybu.

Zdroje: lezec.sk, horolezeckametodika.cz, mountainzone.com, rockstar.sk